Ako Boh plní sny

Autor: Janka Princessa Čížová | 29.8.2013 o 12:12 | Karma článku: 9,39 | Prečítané:  1220x

Mám taký zošit. Dala som mu názov Modlitbový občasník. Občas si tam píšem keď sa modlím. Vytvorila som si tabuľku s tromi kolonkami: Sen, Prekážky, Naplnenie. Mala som a mám veľa snov. Niektoré sú také obyčajné, až možno prízemné. Napr. bývať pri kostole.

Bývať pri kostole.

Keďže bývame na druhom konci dediny, aj som závidela tým, ktorí bývajú pri kostole a nechápala som, prečo nechodia do kostola, keď to majú tak blízko. Boh je úžasne vtipný. Okrem iných Jeho vlastností :) V Bratislave som bývala 2 roky pri kostole, v Martine som bývala 3 roky pri kostole. Ale obidva boli evanjelické. Tak som si povedala, že asi by som mala špecifikovanejšie snívať.

Niektoré sny sú dlhodobé a už skoro aj tajné, lebo som o nich prestala rozprávať:

Afrika.

Od mladosti (asi 15 rokov som mala) som bola v kontakte s ľuďmi, ktorí pracovali v Afrike ako dobrovoľníci, zbierala som známky pre misie, posielala pohľadnice kvetov, v dospelosti (18 rokov) som začala koledovať v projekte Dobrá novina a výťažok zbierky bol použitý v Afrike a dostala som sa k eRku. Stretká s deťmi, výlety, tábory, akcie. Bolo by krásne spojiť lásku k deťom s dobrovoľníctvom v Afrike. eRko ponúka každý rok 3 mesiace v Afrike pre dobrovoľníkov. Najskôr bol problém jazyk, nevedela som po anglicky. Po anglicky som sa učila štyri roky v Anglicku. Potom bol problém vek. Každý rok som mala o rok viac a partneri eRka mali aj hornú vekovú hranicu, ktorá sa síce posúva smerom hore, ale nie dostatočne rýchlo aby som sa tam zmestila. Cítila som sa diskriminovaná pre svoj vek.

Ďalšou cestou by bolo ísť cez Saleziánov. No, zistila som, že oni majú ročnú prípravu dobrovoľníkov. Každý mesiac jeden víkend. Pri mojom životnom štýle, ktorý bol v znamení eRko akcií, víkendoviek, vzdelávačiek, jednoducho nebola šanca aby som našla 12 voľných víkendov. Keby som tie víkendovky neorganizovala, tak by sa to snáď aj dalo, neísť a ísť na prípravu  dobrovoľníckov. Ale eRko mi veľa dalo, tak som cítila, že je čas niečo vrátiť.

Iné sny vyzerajú neuskutočniteľné.

Manžel.

Po skúsenosti so splneným snom - bývať pri kostole, som si dala záležať a svojho nastávajúceho som si poriadne opísala (a ešte aj dopisujem aký by mal byť).

Keď som počula teóriu o tom, že si treba v živote urobiť miesto aby do života mohol vstúpiť muž, tak som si uvedomila, že je čas prenechať aktivity v eRku mladším, nech sa aj oni naučia a získajú tak ako som aj ja získala veľa skúseností. Nemyslím si, že sa mi to podarilo. Že sa mi podarilo urobiť si miesto v živote. Určite sa mi to nepodarilo, ak je merítkom muž v mojom živote, pretože po roku tu stále žiadny nie je :)

A svoj kalendár som našla plný iných akcií, znovu som bola v kolobehu víkendoviek, no bolo to predsa len v niečom iné. Víkendovky som si v podstate vyberala sama a bola som viac účastníčka ako organizátorka.

Práca učiteľky angličtiny sa mi v podstate páčila, bola som spokojná, deti boli celkom dobré, veľmi úprimné. Čas po práci bol dlhý, napriek tomu som sa nenudila. V rámci precvičovania angličtiny som pozerala filmy v angličtine a háčkovala. Svoj sen o Afrike a aj iné sny som pomaly odovzdala Bohu, nech On robí ako uzná za vhodné a možno niekedy, keď budem na dôchodku, pôjdem dobrovoľníčiť.

Ako si tak spokojne žijem svoj učiteľský život, prišla nečakane myšlienka, že by som mala tento svoj pokojný život ukončiť práve tak, ako končí moja zmluva so školou, 30.júna 2013. Od Vianoc 2012 som rozmýšľala a nakoniec som na jarnom hodnotiacom pohovore vedeniu školy oznámila aby so mnou nepočítali. Pán riaditeľ povedal, že to je na diskusiu, ale keď mi na otázku čo ponúkaš odpovedal viac práce, bolo po diskusii. Vedela som, že mám v práci skončiť, no nevedela som čo bude ďalej. Kolegovia sa pýtali či niečo mám, čo budem robiť, už si mám hľadať prácu. Ale ja som bola pokojná. Hypotéku platiť nemusím, deti mi neplačú hladné ani najedené, keď sa nič nenaskytne, zbalím sa a pôjdem do Anglicka. Boh vie, čo má pre mňa pripravené. Ja nemusím vedieť. Všetko a hneď. Čakala som, kde mi Boh otvorí dvere. Alebo aspoň okienko. Som skromná. Kamarát povedal, že to môže byť aj brána.

Môj Boh je úžasný a plný prekvapení! -viem to už dlho, no stále ma prekvapí!

V máji sa dostala ku mne informácia, že Slovenská katolícka charita hľadá dobrovoľníka do Ugandy. Keď som zistila, že nemajú (!) hornú vekovú hranicu a pri čítaní podmienok akoby som o sebe čítala, hneď som email napísala .

A už to išlo. Boh mi otváral dvere do Afriky!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?